Rubrika — Katar
Čo hovoríš? nepočujem …
Ako to už tak býva, nič nie je tak ideálne ako sa môže na prvý pohľad zdať. Obdobné to je i s mojím krásnym ubytovaním v komplexe Four Seasons. Pohodlná a priestorná vilka, vstup do bazénu hneď z terasy … na čo by si človek mohol sťažovať. Bohužiaľ nájde sa.
September 6, 2006 4x reakce
Poďme na obed do City Centra.
Katar je v mnohých oblastiach veľmi zaujímavá krajina. Iná kultúra, iné spôsoby, proste hodne nového. V čom však jednoznačne zaostáva je náplň voľného času. (Inak to je práve dôvodom častých stretnutí krajanov). Obzvlášt v priebehu leta (leto sa počíta od cca mája až do polovice októbra) je tu veľký problém nájsť si zábavu na dlhé poobedie ci večer. Qtel má pracovnú dobu od 7 do 15 čo odpovedá miestnemu zvyku zaľahnúť poobede do postele a pokračovať večer. Väčšina cudzincov pracujúcich pre Qtel ale zostáva pri svojich zažitých zvykoch. Do práce chodíme na 8 a končíme podľa možností medzi 16 až 17. Akokoľvek oba prístupy ponechávajú večer otvorený.

August 30, 2006 4x reakce
Dáme si maličkého?
Tak dobre. Zatiaľ stále popisujem čo všetko ma stretlo na ceste z teraz už ďalekej Prahy až do 23. poschodia Qtel HQ v Doha. Poďme sa radšej spolu pozrieť na pár vecí, ktoré súvisia skôr s touto zaujímavou krajinou. Pre dnešok som vybral na čecho – slováka typické téma. Katar je prísne nealkoholická krajina. Trestá sa už samotné fakt, že na verejnom priestranstve ukážete fľašu. Jasne, že flašu pivovú, vínovú či inú s označením alkoholu. Tento fakt každému prichádzajúcemu oznámi i zdvorilá posádka lietadla a na palube pozbiera všetky (i nedopité alkoholické nápje). Po pristaní je už všetko bezpečne zamknuté. Pokus o prepašovanie alkoholu (to isté platí o neoprávnenom držaní) sa trestá automatickým vyhostením z krajiny. [Cist dal →]
August 24, 2006 6x reakce
Môj prvý pracovný deň.
Spoločne so zmenou podnebia prichádza s presunom na Arabský poloostrov spústa ďalších zmien, o ktorých sa nič netušiacemu našincovi ani nezdá (inu príslovečné cudzinec neni našinec J ). Po prvom týždni v novom pôsobisku som získal peknú zbierku prekvapení. Ich jednoduchý výčet by presiahol niekoľko stránok a tak sa pre túto chvíľu obmädzím na konštatovanie – všetko je tu iné. A myslím tým hodne iné. Ale najprv k sľubovanej historke o zamknutom nováčikovi.

August 21, 2006 1x reakce
M. Frouzová: Závoj a džíny. Ženy v islámském světě.
(Vyšehrad, 2005)
“Ty jsi měla dvě malé děti, pracovala na plný úvazek, starala se o manžela, studovala angličtinu a neměla jsi ani jednu služebnou, která by s vámi bydlela a pomáhala ti?” Její údiv těžko popsat. Když jsem jí to odkývala, cítila jsem, že jsem se v jejích očích scvrkla do role té poslední služky. “A to sis nechala líbit?” vysoukala ze sebe. Ale působilo to na ni asi stejně, jako když se mně nějaká místní muslimka snažila vysvětlit, že jí vlastně vůbec nevadí, že si její manžel může kdykoliv přivést další ženu. (Simona Hejlová, Spojené arabské emiráty)
August 18, 2006 Reagovat?
Prvé ráno v novej krajine.
Po trošku hektickej ceste do Kataru začínajú bežné až obyčajné každodenné procesy. Ranné vstávanie je na mňa trochu nezvyk, ale zatiaľ to nie je až tak veľký skok. Oproti staff regulations je možné do práce chodiť až na 8 (oproti 7), takže vstávanie ráno o 5 nebude nutnosť. Nutnosťou sa ale stáva oblek a kravata, od ktorých som si medzičasom dosť odvykol. Ale čo, hold si zasa zvyknem.

August 15, 2006 Reagovat?
Cesta za teplom
Ešte donedávna som žil v naivnej predstave, že väčšina starostí cestovania lietadlom končí po úspešnom prechode kotrolami na letisku. Ale je to asi názor veľmi neskúsený, ba čo viac názor mála špatných skúseností.
Po tom ako som zanechal drahú polovičku mávajúcu za bránami colno-bezpečtnostnej kontroly to začalo. “Prosím vyzujte si topánky a asi dajte bokom i opasok.” – človek si pripadá ako na divokom západe. Predsa nevkráčate do saloonu v ostrohách a s koltom na opasku …
No dobre to by sme mali. Opäť oblečený a obutý sa presunujem k lietadlu. Žiaden problém, naopak dostávam SMS, že sa ešte uvidíme z vyhliadkovej plošiny. A skutočne je tomu tak. Vidíme sa a mávame čo nám sily stačia. Pri tejto činnosti ale trochu zneistiem keď mi vypadne z vrecka pas. Pas, pas … neboli oni na ňom nálepky s kódom batožiny? No kedysi dávno (asi tak 15 min.) boli. Ajajajaaaj. Pri prezliekaní, presvecovaní a odhalovaní nebezpečných materiálov sa museli prilepiť na niekoho iného :(. To ale bohužiaľ skoro naštartované lietadlo nezaujíma. Aspoň pár rýchlych info SMS na téma či sú skutočne potreba alebo nie a šup do lietadla.
August 15, 2006 2x reakce