Thajsko, tentokrát rodinné.

Po zhruba dvoch rokoch zvažovania, kam naplánovať dovolenku, a prekonávaní rôznych prekážok brániacich jej realizácii sme sa konečne rozhodli vyraziť za slniečkom, piesočnými plážami a svietivou modrou farbou, kde je problém rozlíšiť, kde končí more a začína nebo. Prekážke je už navyše rok, takže má na čase poznať tiež nejakú inú krajinu ako Katar ci Česko-slovensko.

Po niekoľko týždennom- až mesačnom rozhodovaní padla voľba na Thajsko. Jednoduchá cesta bez prestupov, relatívne dostupná letenka, spústa možností aktivít, dobré jedlo a masáže na každom kroku. Keď destinácia už bola jasná, tak konkrétne miesto a ubytovanie bolo vcelku jednoduché. Z predchádzajúceho rozhodovania sme mali pár miest vytipovaných a navyše aj potvrdených od spriatelených cestovateľov.

Voľba padla na rezort Outrigger s ohľadom na výborné odporúčania rodičov s deťmi, spúste možností, aktivít a mimo iné prijateľnej vzdialenosti od letiska na Phukete. Hneď prvý deň sme si všetko poriadne obhliadli. Zistili program detského klubu, zoznam aktivít na najbližší týždeň a obhliadli vybavenie rezortu. Pre prvý deň sme si naordinovali iba odpočinok u bazénu na upravenie časového posunu a trochu kompenzácie po náročnom 7-hodinovom lete.

Prvá miestna atrakcia sa stala hneď od prvého dňa základom načasovania. O 9 prichádza do rezortu na návštevu slonie mláďa – Candy. Deti sa môžu povoziť, nakŕmiť sloníka ovocím a nechať sa od neho pocmukať chobotom (kissss kissss kisss) :). Raňajky a šup k bazénu zistiť, ako funguje vodná šmýkala. Fungovala výborne. Trochu dospávania po návrate od bazénu a test rezertového klubu. Prvý deň presne podla plánu a nadmieru príjemne.

No a od ďalšieho dňa to išlo ako cez kopirák. “Theuško, pôjdeme niekam na výlet? – Ne, já chci do bazénu a na klouzačku … ”

Takže ráno šup na raňajky, cestou nakŕmiť slona a zabrať si lehátka pri bazéne. Prezliecť do plaviek a šup k bazénu. Cestou si iba odskočiť nakúpiť vynikajúci čerstvý melón, objednať drinky na bare, ale inak iba čvachtať, šmýkať a  prípadne kopať diery do piesku na pláži. Podvečer sa zbaliť, na izbe rýchla odpieskovávacia spŕška a šup do klubu. V klube bola každý deň ochutnávka miestnych jednohubiek, syrov a rozličných drobností, ktoré vcelku dokázali plnohodnotne nahradiť večeru.  Aaaaa takto dokola bez výraznejších zmien. Úprimne, nie že by to vadilo. Ratolesti sa vydovádzali a uspávanie bola pravidelne záležitosťou na 10 minút. Nám sa zasa darilo podospávať chýbajúce noci i sa poriadne zrelaxovať.

Aby som teda nekecal, tak úplne pravda to nebola. Stihli sme spústu drobností okolo. Výlet na prechádzku s veľkými slonmi a pochodu k miestnym vodopádom.

Kajakovanie a pádlovanie na jazere u hotelu a návšteva obchodného mestečka. (Alternatívna doprava do mestečka bola Theuškovým obľúbeným prívozom.)

Varianty rôznych večerí – grilované morské potvory, talianske špeciality, originálne miestne žlté a zelené kari … to všetko pravidelne doprevádzané miestne najobľúbenejším Mai-tai koktejl (aj keď pre Veroniku iba virgin varianta).

Ja som stihol po večernom uspávaní ešte pár krát vtesnať thajskú masáž v neďalekom salóne spojeným s reggae barom na pláži hneď vedľa rezortu.

Celkovo musím zhodnotiť, že sa výlet moc vydaril. Sárka si odniesla doživotnú náklonnosť k melónom (aspoň predpokladám), Theuško sa s prehľadom naučil zvládať vodné atrakcie (často dokonca aj s vodou v očiach), no a my sa zasa presvedčili, že Thajsko je naša obľúbená destinácia vcelku odôvodnene. Tak hold zasa nabudúce.

Komplet foto TU.