Aká bola vlastne dovolenka?

Čas sa sústavne zrýchľuje. Práve sme si uvedomili, že je to už mesiac, čo sme sa vrátili z našej prvej rodinnej dovolenky. A doteraz sme sa ani poriadne nestihli podeliť, aké to bolo. Takže aby som doplnil chýbajúce údaje – bolo to úplne SUPER!

Voľba vyraziť na Maledivy bola jednoduchá. Z logistického pohľadu je to pre nás ideálna destinácia – priamy let, žiadne presadanie, cesta menej ako 5 hodín, more, pláže a potápanie priamo pred terasou a hlavne pohoda. Verte – neverte zo zoznamu podmienok, ktoré sme si dali, boli Maledivy fakt jediná možnosť (ako na potvoru, že …).

Zbytočne sa rozpisovať o resorte nemá cenu. Proste krásná pláž s bielym pieskom (skoro súkromná) priamo pred vilkou s obrovskou terasou. Na ňu naväzuje lagúna s až svietivo modrým morom, v ktorom sa v okolo preháňajú malý žraločkovia. Cestou z vody späť je to iba 30 krokov zachádzky ku koktejlovému baru.

Najväčšiu radosť zo všetkého mal Theuško. Ale po pravde povedané má ju úplne rovnako, ako z rozhadzovania kociek po podlahe doma, takže úprimne skôr sme mali najväčšiu radosť my z neho. Mohol si v klude vychutnávať plávanie v mori, sušenie sa zabalený v obrovskom uteráku na lehátku, preliezanie prekážok všade po podlahe a prechádzky v krásnom zelenom prostredí.

K typickému povaľovaniu sa na pláži sme my ešte pridali potápanie a šnorchlovanie. Ja teda asi trochu viacej ako Veronika, ale aspoň nejaký ten záznam do potápacieho denníku sa podaril obom. Zo začiatku ma trochu vystrašil môj potápací počítač. Snažil sa ma presvedčiť, že som sa celý minulý rok nepotápal. To bolo divné veď sme ešte v júli boli na Bali. Trochu listovania kalendárom ale dalo za pravdu počítaču. Júl to síce bol, ale 2010! … (hovorím, ten čas proste nejako pridáva a pridáva).

Potápanie na Maledivách je síce mimoriadne populárne, ale prekvapivo v celom rezorte bolo potápačov iba pár. Vďaka tomu ale boli výlety na jednotlivé atoly rýchle (na nikoho sa nečaká) a pohodlné (5 ľudí na lodi pre 30). Počiatočné sklamanie z nie príliš rôznorodého života pod hladinou vystriedalo nadšenie. Hold neboli to úchvatné zážitky, kedy musíte odtlačiť jednu, dve morské korytnačky, aby ste si mohli dobre prezrieť žraloka. To ale hovorili skôr moje bujné predstavy a dlhšia absencia potápania. Korálové útesy patria medzi najzachovanejšie na svete, každý ponor sa nejaká ta korytnačka objavila a nakoniec došlo i na žralokov. Medzi tým pár nádherných orlích rají, múrén farieb, o ktorých sa človeku ani nezdá (a pritom mazlivých ako mača), papagájcov, vrasov a iných ďasov.

Ak by vás ale náhodou potápanie netiahlo, tak stačí iba maska, plutve a šnorchel a šup pred chatku. Váčšinu zo zoznamu pri trochu snahy objavíte necelých 100 metrov pred koktejlovým barom a nemusíte ani nikam hlboko pod vodu.

No a samozrejme po úspešnom šnorchlovaní zachádzka pre ďalší pohár mojita a pohoda s knižkou na terase za zvuku šumiacej lagúny a všadeprítomných komárov. Ach jaj, no tak hold ešte ďalší drink…

Celú fotogalériu nájdete tu …