Čo má spoločné Doha a Mníchov?

Hmm vlastne strašne málo. Pomer BMW k Lamborginy bude skoro najnižší na svete, priemerná ročná teplota je vyššia dvojnásobne a o poriadneho chrochtajúceho skopčáka tu nezavadíte. Teda apoň nie pravidelne. Raz do roka sa však koná akcia na počesť tradičných pivných slávností – Oktoberfestu i tu v Dohe kedy celá krajina trochu ponemčie. Na počiatku bola snaha nájsť ďalší spôsob ako zo západných expatov vytrieskať trochu peňazí. Po prvotnom úspechu sa ale akcia rozšírila a postupne stala zažitou tradíciou.

Začiatkom októbra tak niektoré z hotelov Dohe poriadajú vlastnú verziu Oktoberfestu. Prostredie sa rôzni ale základ je vždy ten istý. Pozve sa kapela oblečená do tradičného bavorského kroja hrajúca nemecké ľudovky a privezie sa pár sudov niektorého zo známych nemeckých pív. Navarí sa spústa nemeckých dobrôt – klobásky, pečené mäso a k nemu kvantum kyslej kapusty, no a hold zbytok už je jednoduchý.

Po minuloročných skúsenostiach mojich kolegov som sa nechal zlákať na túto akciu do Interkontinentalu. Ako jediný z hotelov sa k Festu hlási zodpovedne a každý rok pre tento účel postaví samostatný stan s dlhakánskými stolmi. Proste presne ako v Mníchove. Vďaka včasnej prezieravosti sa nám podarilo zaistiť dostatok lístkov a tak nie len obsadiť jeden celý stôl (úctihodných 50 účastníkov) ale i pozháňať slušivé oblečeky odpovedajúce situácii. k tomu nás úžasne doplnili manželky niektorých kolegov, ktoré či už v maďarskom alebo šumavskom kroji nastavili laťku veľmi vysoko.

Po počiatočnom rozbiehaní sa a zahrievacom kole ochutnávania (podával sa Paulaner vo variácii Oktoberfest Special a Weissbier) sa párty rozbehla na plné obrátky. Tupláky s pivom sa nestíhali točiť (a to sme sa prosím o dva dni neskôr dozvedeli, že to boli tri-pláky) a zábava bola v plnom prúde. Záverečnú skladbu po každom hudobnom bloku s jednoduchým motívom Prosit, prosit, prosit … sme všetci spievali tancujúci na stoličkách.

Vďaka slušivým oblečkom a značnému tanečnému nadaniu časti našeho osadenstva sme myslím hrali prim celej párty a strhli spústy okolosediacich do víru pravých pivno-klobásových orgií. Čas utekal a po dlhej dobe som sa cítil ako by som netrčal uprostred púšte. Po krátkom školením sme si pekne zaspievali, pivko preložili slanými praclíkami a spústou ďalších dobrôt a všetko zavŕšili tradičnou Cohibou. Úžasný večer. Super parta, kopec srandy … myslím, že akcia, ktorú uričte zopakujeme.