Random header image... Refresh for more!

Potápacia odysea pokračuje.

Ako už obvykle potápanie je stále jednou z našich najobľúbenejších a tým aj najčastejších aktivít. Samo sebou teda, že aj zaberie pomerne veľkú časť našeho voľného času. Príprava, cestovanie, samotný ponor, cestovanie späť a potom drhnutie jednotlivých súčastí výstroje je už pre nás rutina a jej plánovanie už zvládame na jedničku. Čo ma ale dokáže stále prekvapiť je objem času, ktorý musím stráviť prípravou na skúšky a kurzy v snahe poskočiť nejaký ten stupienok na rebríčku kvalifikácií. Ten posledný stál fakt za to – skúšky na Inštruktora.

Open Water Instructor je pokračovanie rebríčku, ktorý som zahájil asi pred rokom kurzom na Asistenta Inštruktora  (viac detailov tu). Od tej doby ubehlo času i odučených hodín v bazéne či v prednáškovej miestnosti našeho klubu. Moje oprávnenia sa ale vzťahovali iba na tieto lokality a výuka potápania priamo na otvorenom mori čakala práve na zisk titulu OWI.

Asi nemá zmysel popisovať hodiny a hodiny strávené nad knížkami a ďalšie hodiny potom pred zrkadlom so stopkami v rukách pri tréningu praktickej ukázky výuky. Toľko času som učením sa nestrávil ani pred štátnicami (asi to podľa toho aj vypadalo), ale zasa je pravdou, že pri štátnici jediný, koho som mohol utopiť, som bol ja sám. Nedojedené zbytky pizzy, papiere a knižky po celom byte … ešte štastie, že Veronika bola tou dobou stále v Čechách. Hold zábava aspoň tak na dva týždne.

Čo skôr stojí za zmienku je koľko vecí sa môže zvrtnúť, nech sa človek pripravuje ako len chce.

1. Pokiaľ posledné dva roky bolo skoro bez medúz, tak je dosť pravdepodobné, že v deň praktickej skúšky sa objavia v 10-násobnom množstve. Samozrejme s ohľadom na predchádzajúce dva roky so sebou už dávno nevozím kapucu ani rukavice na ochranu. Na rýchlo uviazaná šatka má zasa zaujímavé dopady na to, ako si nasadiť masku s pekným uzlom presne v mieste, kde by maska mala byť uchytená.

2. Prísny dohľad na študentov zabezpečí, že do mora vstúpia  s kompletnou výbavou a bezpečne tak, aby si nikomu niš nemohlo stať. Nutne to ale neznamená, že si nenechám vlastnú masku v aute, takže je potreba žiakov vyhnať z vody a zasa posadiť do bezpečia.

3. V rámci paniky je jednoduchšie behať s plnou potápaciou výbavou po pláži, ako si zavolať na niektorých z ďalších inštruktorov, čakajúcich na svoje hodiny vedľa auta, aby vyšie spomínanú masku priniesli.

4. Nech už masku získate akokoľvek, tak ani po opätovnom vstupe do vody a ďalšej kontrole bezpečnosti mi nič nezaručí, že maska bude pohodlne sedieť na tvári s ohľadom na slnečné okuliare, ktoré mám stále na hlave.

5. Nech už behám po pláži akokoľvek rýchlo, po všetkých predchádzajúcich bodoch sa 45 minutová prezentácia  scvrkne na maximálne 10 minút. Skúste niekoho naučiť za 10 minút to, čo ste pred zrkadlom trénovali niekoľko dní a nedarilo sa to dostať pod 30 minút.

6. Nech samotná skúška dopadne akokoľvek, je nutné počítať aspon cca 1,5 hodiny na vyhrabávanie auta z piesku, kde zapadne cestou z pláže do klubu na písomnú časť skúšky.

7. Výsledky zkúšok sa nie je možné dozvedieť skôr ako za zhruba 4 týždne po ich konaní, keďže ich hodnotenie pripravuje skupinka odborníkov sediacich v Londýne.

Uffff, po celovíkendovej štrapácii som bol vcelku presvedčený, že s predvedeným výkonom nielenže nemôžem pokročiť na ďalší stupeň, ale dosť pravdepodobne budem mať čo robiť obhájiť fakt, že som vôbec dostal ten predchádzajúci. Vypadá to však, že skúšajúci inštruktori si deň uzili a v rámci dobrej nálady som dostal iba zonzam vecí, na ktoré sa sústrediť pri zlepšovaní sa vo  výuke na ďalších hodinách a hlavne s ním i potvrdenie mojej OWI kvalifikácie. Jupiiiii …

2x reakce nize

1 mamka { 28.10.2010 v 7:49 am }

Blahoželám!

2 mum { 28.10.2010 v 3:02 pm }

Teším sa s Tebou, ale radšej zostaň Ty len na suchu.

Chcete neco dodat?