Už zasa vidím.

Ako na potvoru problémy sa objavia vždy v dobe keď sa to najmenej hodí. Na víkend dorazila návšteva s túžbou spoznať spoločenský a kultúrny život Kataru. Pravdou je, že to je skutočne úloha asi tak na víkend. Bohužial to predpokladá funkčného sprievodcu s autom. Prvou zastávkou katarskej misie bola púšť. Síce to nie je úplná ukázka kultúry či spoločenského života, ale predsa len je to dobrá adaptácia z európskych podmienok. 45 stupňov, ostrý vietor so spústou piesku a samozrejme žiaden tieň kde sa schovať pred slnkom.

Púštne prostredie spojené so zábavou akou je vyhrabať zapadnuté auto z piesku však nezostalo bez následkov. Okrem dvoch napol usmažených kamarádov mi zostala ešte pekná infekcia v oku. Na spoločenský život či kultúru som nemal ani pomyslenia. Oko rezalo, ako by som v ňom mal naskladané špendlíky a sprevádzanie po Dohe moc nepripadalo do úvahy.

Sobota bola ešte v pohode. Verča po úspešnom tréningu sprevádzania s predchádzajúcou návštevou a riadením po Dohe bola ideálnym spoločníkom. No ale čo s nedeľou? To už Veronika musela do práce. Ja som mal síce voľno, ale kvapky zaberali iba pomaly. Tak hold čierne okuliare, kvapky do vrecka a hurá do práce. Sľúbil som ukázať výhľad z 23. poschodia a previezť návštevu po nových štvrtiach a okolo rozostavanej Perly. No so spústou sĺz v očiach a s jedným okom zavreným na niektorých roundaboutoch sme to nakoniec zvládli. Kolegovci si dúfam odniesli spústy dojmov a trochu načervenalé tváre z jarného katarského slniečka.

Ďalší deň už našťastie oko prestalo rezať úplne a všetko sa vrátilo do normálu. Teda do normálu. V pondelok definitívne dorazila vlhkosť. Tohoto ruku leto prišlo trochu predčasne a výlet na obed do City Centra z práce sa začína stávať náročným športovým výkonom. Takže na obedy už zásadne autom