Prvý rok v Katare

Dnes to je na deň presne čo som pred rokom a 3 dňami po x-mesačnej štrapácii, dohadovaní a preťahovaní sa so súčasným zamestnávateľom dorazil do Kataru. To by človek neveril, ako to letí. Ono sa toho teda i hodne udialo či už tu alebo medzičasom doma. Ale aj tak … rok v Katare, hmmmm. Možno to stojí za malú rekapituláciu toho s čím a kým všetkým sme sa zoznámili. Takže poďme na základné údaje doplnené našim pohľadom na vec.

Fakt 1. Katar je jedna veľká púšť kde je celý rok pekelne teplo.

Časť tohoto je pravdou – Katar je skutočne čistá púšť a nebyť umelo vytvorených parkov či trávnikov bolo by jedinými farbami 16 odtieňov žltej. Tým je dané i striedanie ročných období – jar poznáte s nástupom piesočných búrok, leto naopak prudkým nárastom vlhkosti.

S pekelným teplom to ale nie je úplne pravda. Väčšiu časť roka je naopak vcelku príjemne. Výnimkou je leto (jún – september) kedy sobotňajšie ráno na pláži (napriek slnečníku i dlhým rukávom) pravidelne strieda večerné natieranie sa pantenolom + nákup zásob balení vody a napak zima (december a január) kedy v bytoch bez možnosti kúrenia priemerná teplota dosahuje takých 15 stuňov. Zbytok roku však môžete tráviť v krátkom rukáve a kraťasoch poflakovaním sa v púšti pri kempovaní v dunách.

Fakt 2. V Katare je príšerná nuda.

Ešte pred pol rokom by som súhlasil, teda aspoň pre našinca. Ono toho totiž nie je moc čo môžete robiť. Na druhú stranu stačí si nájsť pár aktivít, ktoré ste plánovali už roky ale nikdy na ne nemali čas. My sme našli potápanie. Pri výcviku i následne po ňom trávime minimálne dva dni do týždňa s partou potápacích nadšencov s priemerom dva ponory do týždňa. Časom pribudli veci ako vodné lyžovanie a už spomínané kempovanie v púšti. Ak k tomu pridáte možnosti využívania ihrisiek športovej akadémie, pravidelné párty u priateľov či návštevu niektorého z miestnych klubov tak to nie je tak najhoršie. Naopak väčšinu času máte pocit, že pár hodín spánku navyše by sa vcelku hodilo – ale hold nie je kedy.

Fakt 3. V Katare nikoho nepoznáme a nebude sa tu s kým dať baviť.

Tak to je potrebné vyvrátiť úplne. Hneď po príchode sa ma ujala veľmi priateľsky naladená skupina Čechoslovákov. (Áno, do Kataru ešte rozdelenie Českosolvenska nedorazilo. Neveríte? Skúste nájsť českú národnosť na stránkach katarského ministerstva vnútra pri žiadosti o vízum … ) Vďaka nim sa podarilo prekonať byrokratické nástrahy, ktoré pripravujú zahraničných pracovníkov o kilometre nervov. Rady a v ťažkých chvíľach včas predložené drinky vstupný nával výrazne zmiernili.

Treba sa zastať i ďalších skupiniek, ktoré sa sformovali vzápätí. Britsko-australsko-novozélandská komunita mojich kolegov je nielen parta úžasných ľudí, s ktorými je radosť pracovať, ale navyše zábavná a otvorená skupinka, ktorá dokáže vymyslieť program a zábavu v ktoromkoľvek ročnom období a dennej dobe. Zvláštne, že sa napriek tomu veľká časť kreativity venuje štvrtočnému a piatočnému večeru

Fakt 4. Katar je muslimská krajina kde ženy musia chodiť zahalené a alkohol je zakázaný.

Tu je to jednoduché. Všetky uvedené veci platia v určitej podobe. Katar je muslimská krajina, ktorej viac ako 50 % obyvateľstva tvoria Indovia, Thajci, Filipínci a samozrejme “západniari”. Ženy musia chodiť zahalené ak sa chcú vyhnúť sústavnému trúbeniu okoloidúcich áut či zarazených pohľadov. Alkohol je zakázaný pre všetkých, kto v žiadosti o vydanie alkoholovej licencie uvedú, že sú muslimovia. Mimo tieto pravidla existujú vyšlapané cestičky, ako sa zákazom či doporučeniam vyhnúť. Stačí sa zastaviť v piatok ráno na pláži pri pravidelnom vodnom lyžovaní, kde skupinka slečien (a mladých paní) popíja Heinekena v bikinách popri preháňaní sa na vodnom skútri.

Fakt 5. Bravčové rebrá

Jedna z mála skutočne veľkých obätí, ktoré musíte podstúpiť pri živote v Katare (teda neviem či so mnou Veronika bude úplne súhlasiť ). Bravčové rebrá sa na rozdiel od salámu, slaniny a údeného proste pašovať nedajú. Nie že by sa teda nedali, ale asi by neniesli úplne dobre niekoľkohodinovú cestu v kufroch. Hold musíme sa kŕmiť stejkami. Čo sa dá robiť.

Fakt, ee … chaos, neporiadok, byrokracia a vôbec kto by tam chcel žiť

Žijeme v malom Kocúrkove kde sebemenšie drobnosti dokážu vytvoriť obrovský problém. Stačí jedna vŕzgajúca vodná pumpa nad spálňou. Márne budete tvrdiť, že zvuky, ktoré vydáva, pred tým nevydávala a že pumpovala iba v prípade pustenej vody a nie v kuse ako v danom momente. Do doby, než voda tečie, je pumpa i po odbornej prehliadke v poriadku. Hold 5 prebdených nocí než sa zadrela a zhorela úplne a prestala byť v poriadku i pre oko úplného laika (pitomca).

S trochu nadhľadu je ale život v Katare vcelku pohodlný a myslím, že sa dá na neho zvyknúť. Doprava vám prestane pripadať ako naprostý blázinec riadiaci sa iba veľkosťou auta a sily klaksónu, jedlá z názvami rikki – masala, shish´ta´wok a pad pad vám dávajú zmysel a ma´salaam a hamdu´ril´a sú bežne používané výrazy v konverzácii (stále častejšie aj insha´allah ).

Takže čo na záver? So spústou nových kamarátov, zážitkov, cestovania po svete a večerov strávených úplne tradičným európskym spôsobom v australskom bare Rydges hodnotím posledný rok vcelku kladne. Tak dúfajme, že to tak vydrží ešte nejaký ten piatok … pardon štvrtok …