Což takhle dát si … rybu!

Japonská kuchyňa patrí medzi niekoľko tých svetových, ktoré sú úplne jedinečné a nezameniteľné. Určite ste mali už “americkú” pizzu, ale dali ste si niekedy napr. surovú rybu s chrenom v inej než japonskej reštaurácii? Ako teda vypadá cestovanie po Japonsku z pohľadu vyhláseného gurmána (najobľúbenejšie jedlo – čokoľvek s octom) a vegetariána?

Než vôbec pristúpime k popisu jedlíckych podrobností, tak vädzte, že ak vám niekto bude tvrdiť, že sa anglicky dá dohovoriť minimálne vo veľkých mestách, ako je Tokio, Kyoto bez problémov, tak príšerne kecá. Áno, dohovoriť sa dá ak dostatočne dlho stojíte uprostred rušnej ulice a nechápavo študujete nejaký nápis. Niekto sa nájde a rád vám poradí. V prípade reštaurácie máte ale šťastie, ak obsluha pochopí základné pojmy typu “no meat” alebo “vegetables”… a radi vám prinesú grilovanú rybu s plátkom naloženej cvikly. Áno, ryba predsa nie je mäso.

Napriek jazykovej bariére je ale stravovanie v Japonsku relatívne jednoduché. Čo nedokážete popísať slovami, to jednoducho ukážete na menu. Menu je totiž v tradičnej podobe predstavené formou naprosto dokonalých plastikových kópií jednotlivých jedál. Jednoducho odhadnete, ako bude objednávka vypadať i aká veľká porcia vás asi čaká. V prípade, že plastikové menu chýba, čiastočne ho dokáže nahradiť obrázkový katalóg. V oboch prípadoch ukazujete prstom, usmievate sa a s miernym úklonom dodávate “thank you … thank you”.

Späť k jedlu samotnému. Až na výnimky typu “shabu shabu” (popis nižšie) prípadne bravčový rezeň je všetko ryba. Polievka zo zeleninov bude v základe sójový vývar s rybiou pastou, smažené cestoviny budu s kúskami nastrúhanej krevety a šalát samozrejme preložený kúskom surového tuniaka. K vegetariánom teda asi toľko, pokiaľ sa chystáte do Japonska a nemáte v pláne držať sa výhradne zen-budhistických kláštorov s čiste veganskou kuchyňou, tak sa pripravte na vyťahovanie plátkov mäsa z Big Macu od McDonalda.

Nuž a pár typov na čo sa teda majú tešiť ne-vegetariáni z vlastnej skúsenosti? Samozrejme prvá rada čo napadne sushi a shashimi. V sebemenšom zapadákove (dedinka s 400 000 obyvateľmi) nájedete aspoň stánok, ktorý pripravuje balenia sushi a shashimi v úhladných chladených krabičkách od olovrantového výberu až po rodinné mega-balenie (vždy s vyrazenou hodinou, do kedy je potreba spotrebovať). No a samozrejme prakticky v každom supermarkete v sekcii predpripravených jedál. Ak si chcete vychutnať toho najjemnejšieho a najčersvejšieho tuniaka, treba si privstať a vyraziť na rybí trh, kde sa od 4 od rána spracováva čerstvý úlovok.

Rámen – alebo japonská slížová polievka. V širokej škále chutí a prísad (aj tak budete cítiť rybu) je asi najbežnejším jedlom na rýchle zahnanie hladu. Rámen reštaurácie sú prakticky na každom rohu (zrovnateľné s hustotou výčapov v Prahe) a cena obeda nepresiahne nikdy viac ako 50 korún. Obzvlášť obľúbené sú verzie, kde za vybrané jedlo platíte v automate pred reštauráciou. Kuchárovi iba predáte svoj lístok s objednávkou. Istota za každých okolností a mimo iné v základnej podobe vhodné i pre vegetariánov …

Shabu shabu – s obľúbenou frázou “obed a show k tomu”. Misa vriacej vody a veľký tanier plátkov surového mäsa, čerstvej zeleniny a misiek s omáčkami. Princíp urob si sám. Varené plátky so zeleninov, tofu, cestovinami zakončené zbytkom vody zmeneným v čerstvú polievku. Než dostanete správny grif, bude potreba naštudovať letáčik, ochotnú servírku so schopnosťou lektora pantomímy a samozrejme odvahu na pokusy a omyly.

Toľko z doporučení. Možno pár drobností okolo.
– wasabi zdaleka nie je tak pálivé, ak máte radi čerstvý chren je to pochúťka
– všetka naložená zelenina chutná rovnako, aj keď prichádza v rôznych farbách a formách
– tradičné raňajky = grilovaná ryba
– tradičná večera = sushi, ryža, polievka a grilovaná ryba
– pivo je príšerne drahé, k jedlu sa lepie hodí saké (pivo sa kupuje potom cestou domov z pouličných automatov, ktoré sú na rohu každého bloku)
– blow-fish sme nestihli, ale podľa tvrdenia okrem dočasne umŕtvených pier to nie je nič iné ako grilovaná ryba